V investovaní za Európanmi zaostávame

16. decembra 2016

Podpriemerná miera úspor, najmenší podiel aktív, minimum investičných spoločností a a prakticky neexistujúci burzový systém. To všetko stavia Slovákov do skupiny národov s najslabšie vyvinutou investičnou gramotnosťou, kvôli čomu zaostávame za Európou. Sme inteligentní a vytrvalí, zdobí nás kreativita a vynaliezavosť, no napriek tomu sa vo svete investovania nevieme presadiť tak, ako zvyšok Európy. Svedčia o tom viaceré štatistiky, ktoré […]

Podpriemerná miera úspor, najmenší podiel aktív, minimum investičných spoločností a a prakticky neexistujúci burzový systém. To všetko stavia Slovákov do skupiny národov s najslabšie vyvinutou investičnou gramotnosťou, kvôli čomu zaostávame za Európou.

Sme inteligentní a vytrvalí, zdobí nás kreativita a vynaliezavosť, no napriek tomu sa vo svete investovania nevieme presadiť tak, ako zvyšok Európy. Svedčia o tom viaceré štatistiky, ktoré nás v rebríčkoch schopnosti sporiť, efektívne investovať a rozširovať svoje aktíva zaraďujú na posledné miesta, čo nedávno potvrdili aj štúdie OECD a Eurostatu.

Niektoré z dôvodov slabšej investičnej gramotnosti :

          v bývalom režime sme nepoznali finančný trh, v investovaní sa stále zaúčame

          sme príliš konzervatívni, bojíme sa riskovať a vsádzať na rizikovejšie obchody

          zameriavame sa na termínované vklady a podielové fondy s nízkymi výnosmi

          nefungujú tu vzdelávacie programy zacielené na výchovu mladých investorov

          komplikovaná legislatíva nás obmedzuje pri snahe vstúpiť na finančný trh

Vlastníme najmenej akcií v Európe

Slabšia finančná gramotnosť sa odráža najmä v orientácií na jednotlivé formy investovania. Do očí bije hlavne rekordne nízky záujem o akcie, ktorý nemá nikde v Európe konkurenciu. U Slovákov tvorí miera majetku uloženého v akciách len 0,2%, čo je najnižší podiel v celej EÚ. Problémom však nie je nízky počet investorov, ale nízke čiastky, s ktorými sme ochotní obchodovať na akciovom trhu.  

Komodity a alternatívne investície radšej nie

Podobne tragicky ako pri akciách sme dopadli aj v investíciách do komodít. Obchodovanie s poľnohospodárskymi plodinami a priemyselnými kovmi v podstate nefunguje a vzácne kovy sú takisto žiadané len sporadicky. Rovnako sa prepadávame aj v alternatívnych investíciách, ktoré si u nás zatiaľ nedokázali získať dôveru napriek ich celosvetovo rastúcej popularite.

Najvyužívanejšie formy majetku Slovákov podľa OECD :

1.Hotovosť a bankové účty (62%)

4.Životné poistenie

2.Penzijné fondy

5.Cenné papiere

3.Podielové fondy

6.Akcie (len 0,2% podiel majetku)

Za Európou zaostávame aj v podiele úspor

Kto nechce príliš riskantne investovať, ten by mal byť šikovný aspoň v sporení. Táto teória síce dáva logiku, no na Slovensku veľké opodstatnenie nemá. Zahraničné inštitúcie nás totiž zaradili na podpriemerné pozície aj v schopnosti sporiť. S necelými 10% síce nie sme na dne, no v porovnaní so susedným krajinami sme najhorší. Napriek tomu ide o zlepšenie, pretože do krízy v roku 2008 sa toto číslo pohybovalo na úrovni od 6% do 7%.

Priemerná miera úspor na obyvateľa podľa OECD :

Holandsko

142 000€

Česko

vyše 31 000€

Maďarsko

27 000€

Poľsko

22 000€

Slovensko

19 000€

Predpovede, že naša investičná gramotnosť bude rásť, sú celkom reálne. Skôr či neskôr bude Slovákov k budovaniu úspor a hľadaniu výnosnejších investičných príležitostí nútiť samotná ekonomická situácia. Vízia o postupnom dobiehaní európskeho priemeru je tak oprávnená.

Zdroje : oecd.org, ec.europa.eu, investujeme.sk Foto: peniaze.pravda.sk

Odber HABERL News

Získajte aktuálne informácie zo sveta financií a spravujte svoje investície ešte rozumnejšie. Prihláste sa na odber HABERL newslettra.